#59

Dlho si hovorím, že by som mala pridať nejaký nový príspevok. Teda aj chcela. Ale tak viete ako, práca, škola, hento, toto, radšej si poobede pospím, než urobím niečo. Ale práve mi kamoš poslal takú teplú pesničku a trš, prišla tá správna nálada, idem na to.

V poslednej dobe som mala možnosť fotiť viac, za čo som samozrejme neskutočne vďačná. Baví ma celý ten proces, dni predtým, kedy uvažujem ako to spravím, samotný deň fotenia, kedy chcem urobiť čo najlepšie fotky a minúty hneď po fotení, kedy si hovorím že sú všetky fotky na hovno. Človek si to ani neuvedomí, ale fotenie je podľa mňa jedna z najťažších prác s ľudmi. Ale na druhej strane je to na tom aj krásne, keďže mám vďaka tomu možnosť poznať nových, zaujímavých ľudí. V podstate všetci sú super. Ale z času na čas príde niekto, kto svojou osobnosťou prežiari nielen deň fotenia, ale dobrý pocit z neho zostane aj dlho po tom. A toto je príbeh o Hanke.

#58

Prečítali ste za toto leto aspoň 200 dovolenkových postov na rôznych blogoch? Ja hej. A teraz pridám aj ja jeden.
Destinácia tento rok - opäť Chorvátsko, dedinka Novi Vinodolski. Vyrážali sme tesne pred začiatkom školského roka a rozhodnutie ísť mimo hlavnej sezóny sa ukázalo ako jedno z najlepších. Áut bolo síce stále dosť, ale neporovnateľne menej než počas letných prázdnin. Hotel tiež nebol preplnený a to, že voľné miesto na pláži a pri bazénoch bolo stále, ani hovoriť nemusím. Tento rok sme zvolili wellness hotel Novi Spa Hotels Resort (nájsť sa dá aj pod názvom The View) a keďže sme kupovali last minute, tak nás vyšiel približne toľko, ako keby sme boli v apartmáne s vlastnou stravou. Takto sme boli vo veľmi peknom 5* hoteli s vynikajúcou stravou, wellnessom a mega milým personálom.

 (toto je moja úplne najviac obľúbená fotka samej seba ever)

#57

Táto séria je o príbehoch, ktoré máme možnosť sledovať denne, pokojne aj u vás doma. Je o zvieratách, ktoré boli násilne zavraždené a presunuté zo svojich domovov, do nových, tých našich. Preto som sa rozhodla ich vrátiť spať.

NÁVRATY DOMOV  

#56 dobrovoľne

5. júla som bola dobrovoľníčiť na TEDx Bratislava. Ak nevieš, čo je to TED alebo TEDx, tak to pre vlastné dobro urýchlene naprav (napríklad tým, že si kukneš ich stránku >TU<).
Pôvodne som chcela písať o tom, aké to bolo super, ako vyzeralo dobrovoľníčenie na TEDx a že o rok tam choďte určite aj vy (lebo ja chcem ísť určite). Avšak nebudem o tom písať, veď som to vlastne celé zrhnula v predchádzajúcej vete. Chcem sa zamyslieť nad dobrovoľníctvom ako takým.

#55

K nafoteniu týchto fotiek sme sa dostávali celkom dlho, nevedeli sme nejak zladiť voľný čas a pekné počasie. Stále sme si hovorili, veď ešte máme dva mesiace do termínu, šak máme ešte mesiac, ešte dva týždne, to stíhame. Nakoniec sme fotenie rozdelili na dve časti a stihli sme to len tak tak. O 4 dni po fotení bolo už mimčo na svete.

#54

Keď spoznám nových ľudí, jedna z prvých vecí nad ktorými rozmýšlam je, ako by som ich odfotila. Počas prvých dní v Zlíne a začiatočnom zoznamovaní sa so všetkými Erasmus študentmi som začala poškulovať po Ilone z Litvy. Paradox je, že som ju oslovila až ku koncu nášho pobytu, celkom som sa jej hanbila. Ilona je však skvelé dievča, dokonca som ju ponukou na fotenie potešila a bez váhania súhlasila. Bolo to moje prvé fotenie v angličtine a bolo to o moc lepšie, než som čakala. Pripadala som si, ako by som do Vogue fotila. Minimálne.

#53

Analógové fotky z mojej prvej návštevy Krakova. Veľmi dobre tam bolo, určite odporúčam navštíviť :)