pondelok, 24. augusta 2015

#70

Fotenie s detičkami je vždy zábavná vec. Človek má síce všetko naplánované a predstavu o tom, ako by to malo vyzerať, no detiská majú svoju vlastnú hlavu a fotenie prebieha viac-menej v ich réžii. Pózujú len keď sa im chce a fotí sa iba do momentu, kým sa nerozplačú.

Pri fotení pre BABYKNIHY  >TU< sme fotili rovno s piatimi dietkami. Našťastie všetky z nich boli v dobrej náladičke a s knižkami sa v podstate len hrali a ja som sa to snažila čo najrýchlejšie zachytiť. Úprimne sa im ale nečudujem, že pri knihách tak ochotne sedeli, ja by som sa s nimi zahrala tiež a to som veľkáčka. Odporúčam vám teda navštíviť web a okuknúť, aké super knižky pre drobcov existujú.



štvrtok, 6. augusta 2015

pondelok, 27. júla 2015

#68

Pri výlete do Maďarska mi bolo najviac ľúto, že som so sebou nemala poriadny foťák. Plán bol zobrať si analóg, ktorý na cesty používam najradšej. Tomu však došla baterka a nová sa nedala nikde zohnať. Bola som teda odkázaná na môj iTelefón, ktorý našťastie fotí celkom obstojne (vsuvka - medzičasom som prešla na novšiu verziu iTelefónu a kvalita obrazu je na odpadnutie. mňam).

Maďarsko ma úplne prekvapilo. Bývali sme kúsok od Balatonu a keď sa povie Balaton, ja osobne si nepredstavím nič zaujímavé. Toto miesto však ponúka ďaleko viac, než len nudný pobyt pri ex slovenskom mori. Napríklad najmilších miestnych, ktorí však nehovoria po anglicky, alebo studenú jahodovú polievku v dennom menu na obed. Môžete sa tiež vlámať do opustených komunistických hotelov, alebo zabudnutých nemeckých kempov. Báť sa hadov vo vode a nazerať domácim do dvorov. Stratiť sa a zase nájsť.


streda, 24. júna 2015

#67

Silvika a Peťo majú v obľube zaujímavé veci. Ja úprimne ani neviem, o čo presne sa jedná, ale určite to bude lukostreľba zapasovaná do nejakého historického obdobia. A kedže sa majú radi a ja mám rada ich, tak sme nafotili tieto párikové fotky, ktoré trošku vyzerajú ako z natáčania Statočného srdca.


streda, 27. mája 2015

#66

Berlín je miesto, na ktoré som vždy chcela ísť. Nie tak, že úplne najviac moc tam chcem ísť, ale tak, že hmm, rada by som si pozrela toto mesto. Cez Vianoce mi Hanka napísala, či by som s ňou neskočila do Berlína, že bývať máme kde. Tak ja že samozrejme, môžeme íst. I tak sme sa v marci roku 2015 vydali na cestu do hlavného mesta nemeckého - Berlína.

Najprv mi bola zima a boleli ma nohy. Najprv som zbadala hlavné námestie, čo vyzeralo ako parkovisko bez áut v Petržalke. Najprv som videla všade bordel, húfy turistov, turecké kebaby a plastové okná v komunistických panelákoch. No úprimne, chytila ma z toho úzkosť. A zrazu to prešlo a celé mesto začalo vyzerať inak. Socialistické prvky začali tvoriť súlad s historickými budovami a novými električkami. Pochopila som, že to mesto to nemyslí v zlom, ono nechce uraziť svojou škaredosťou, ale že je vlastne neskutočne zaujímavé a príťažlivé. A presne to je to, čo na Berlíne každý ospevuje, miešanie rôznych kultúr a štýlov, ktoré tak vytvárajú miesto, čo nie je romanticky gyčové ako Paríž, ale je proste také aké je a nehanbí sa za to. Príbehov máme veľa, ale mne sa to nechce rozpisovať a vám sa to nechce čítať. Preto už len predkladám obrazový materiál v podobe analógových fotiek. Mám aj digitálne, aj také na ktorých sú ľudia, aj videá, ale toto má podľa mňa oveľa citeľnejšiu atmosféru.


štvrtok, 7. mája 2015

#65

Dva týždne pred mojimi štátnicami je ten pravý čas na zverejnenie praktickej časti diplomovky (lebo sa mi nechce učiť).

Výhoda našej školy je, že si môžem zvoliť takú prácu, pri ktorej aj niečo vytvorím. Ja som sa po pomerne náročnej bakalárke opäť rozhodla si trošku pritažiť a znova mať ako výstup fotky (fotografie, ako by ma opravila moja skvelá školiteľka). A tentokrát niečo ešte lepšie, fotila som nahú ženskú!

Hm, prečo je to lepšie. Hoci si mnohí myslia, že naša škola je fancy-xixi-liberálna, úprimne som zvedavá, ako sa na tie fotky budú pozerať páni akademici, keď si to budú na štátniciach listovať. Raz som tie fotky vytiahla s mamou na obede, ráznym tónom mi povedala: ,,Schovaj to, ja sa za to hanbiť nebudem!" Ale šak, podľa mňa vôbec nie sú nejaké dráždivé, normálne nevulgárne, vo všetkej počestnosti sú. Tak. A nielen to, veľkú myšlienku v sebe skrývajú.

K veci teda. Téma diplomky je Problematika tela a telesnosti vo fotografii a reklame v 2. polovici 20. storočia. Priznám sa, vymyslieť ten výstup mi celkom dalo zabrať. Nápadov bolo veľa, ale vedúcej sa nepozdávali, tak sme potom nejak vymysleli toto. Akty vznikali tak, že som najprv úplne normálne nafotila modelku, potom som fotky dala vytlačiť, pokrčila som ich a následne opäť fotila. A toto celé, je reakcia na to, ako v dnešnej dobe funguje prístup k ženskej kráse a "dokonalosti". Na ženy je odvšadial tlačené, že musia byť nádherné, spĺňať nejaké parametre a hlavne len sa o seba poriadne starať! A starať nie je myslené, že holka, umy si aspoň každý tretí deň vlasy, nech ich nemáš mastné, ale že buď dokonalá! Ej kej ej ženské, mali by sme - schudnúť, mať velké pery, umelé nechty, pevné kozy, vypracovanú riťku bez celulitídy a chlpov a pri istotu si vydepilovať aj predlaktie. No dobre, že vo veľkom chodíme na kozmetiku a vlasy, okay, čert to ber. Ale ono to zachádza ešte ďalej, my sa ideme dobrovoľne dávať rezať :'( Áno, myslím tým plastickú chirurgiu, bársaké neprirodzené zákroky od zväčšovania pier až po labioplastiku, nechce sa mi to všetko písať, veď viete. A ja som chcela poukázať presne na ten moment, kedy sa z prirodzených a najmä krásnych žien stávajú čudesné kreatúry robené podľa nejakej vymyslenej šablóny. Preto to pokrčenie. Z normálnych bytostí sa stávajú zneužité výtvory bez duše (určite ste už počuli o divných trendoch napr. v Južnej Kórei). Nehovorím, že to tak je vždy, okay, sú prípady kedy je plastická a estetická chirurgia nevyhnutná, beriem. A verím, že je aj veľa žien, u ktorých to nie je nevyhnutné a by ma za tento môj názor hnali veľkou palicou. Ja sa nechcem nikoho dotknúť samozrejme, je to len môj názor a moja práca. Ja si len myslím, že sme krásni takí, akí sme, netreba zbytočne vymýšlať. Lebo niekedy, vám tie peričky proste aj tak nemusia spraviť dobre...

A áno, Anna je modelka.











Majte sa radi. Seba sa, aj navzájom. N.

streda, 11. februára 2015

#64

Robiť testy modelkám je pre mňa celkom zaujímavá práca. Je to kúsok ťažšie v tom, že baby treba viac usmerňovať a ja nie vždy mám hlavu plnú nápadov na pózy. No možno práve vďaka tomu to má svoje špecifické čaro a vždy sa do toho rada pustím. S Alicou sme fotili celkom dávno, myslím, že v októbri, no fotky sa dostávajú do sveta až teraz.

model: Alica J. / HM Models