#61

Ak by som sa vo svojom živote chcela riadiť jedným všeobecne platným, kvalitným výrokom, tak by to bol tento. V posledných rokoch plných #quoteoftheday na mňa tieto motivačné tabuľky vyskakujú z každého štýlovo-hipsta-zariadeného bytu, z mojich milovaných tumblr blogov tiež a o instagramoch ani nehovorím. Určite je v každom z nich kus pravdy a barskedy ma aj povzbudia. Tento výrok však podľa mňa hovorí priam priezračnú pravdu a kebyže sa ním každý deň riadim, myslím, že by som vo svojom živote bola oveľa spokojnejšia. 

O spokojnosti hovorím najmä preto, že tá sa najviac dotýka mojho vzťahu s fotením. V podstate každý deň musím čeliť nejakej nespokojnosti:
- tieto fotky som nespravila dobre
- nemám žiadny nápad
- neviem to
- dávno som nefotila
- chcem aby moje fotky vyzerali tak a tak

- henten je mladší a fotí oveľa lepšie

- nechápem o čo sa snažíš, aj tak je to nahovno

- zas je to neostré

Celý život som si myslela, že najkrajšia časť na fotení je tá, keď moje fotky spravia radosť iným ľudom. A že preto to vlastne robím. Vôbec nie. Zistila som, že najkrajšia časť na fotení je tá, že to zbožňujem. Všetko. Od sledovania tvorby iných ľudí na internete, cez hľadanie tej správnej modelky, až po sťahovanie fotiek do počítača, kedy si zase nadávam, ako som to naprd odfotila a že by som mala predať celú svoju výbavu. Každý deň zažívam striedanie najväčšej eufórie z nejakého mini úspechu a najväčšej depresie z nejakého maxi zlyhania. Neviem, či takto má vyzerať vyrovnaný život úspešného človeka, ale zatiaľ to takto nejak držím pokope. Tie pocity eufórie sa však podľa mňa oplatia, vtedy cítim nekonečnú vďačnosť za to, že som našla niečo v mojom živote, v čom aspoň miestami vidím naozaj zmysel. Preto si hovorím, že možno kebyže naozaj začnem dnes, možno zajtra budem o mini kúsok spokojnejšia. A zajtra opäť a povedala by som, že pozajtra tiež.

    model: Hanka O.

Volám sa Natália a dnes opäť začínam.